Ilúzia ticha

Text: Drahomíra Držíková

Dnes je to presne 26 rokov, čo nás opustil (12. 8. 1992) jeden z najvplyvnejších a najvýznamnejších skladateľov 20. storočia John Cage. Napriek tomu, že Cage už nie je medzi nami, jeho kolosálny odkaz zostáva nesmrteľný.

John Cage

Osobnosť Cagea možno vyzdvihnúť nielen vďaka jeho veľkolepému dielu, ale najmä vďaka jeho revolučnému mysleniu z ktorého by sme mali čerpať najmä v dnešnej hlučnej dobe. Práve Cage bol jedným z prvých, kto poukázal na fenomén ticha a jeho relevanciu. Ako sám zistil, absolútne ticho neexistuje. Tento fakt overil, keď navštívil tzv. mŕtvu komoru (miestnosť, ktorá pohlcuje všetky zvuky a žiadne neprepúšťa) na Harvardovej univerzite kedy Cage popisuje dva počuté zvuky - jeden vysoký a druhý nízky. Ako neskôr zistil, vysoký zvuk vytváral jeho nervový systém a nízky krvní obeh, čím teda dokázal nikdy nekončiacu existenciu zvukov a teda aj hudby. Na to poukazuje jeho azda najznámejšia skladba 4´33´´ (štyri minúty a tridsaťtri sekúnd ticha) pre akékoľvek nástrojové zoskupenie. Premiéra prebehla 29. augusta 1952 vo Woodstocku pri recitály súčasnej hudby v prevedení pianistu Davida Tudora. Skladba má tri časti a každá je označená inštrukciou "tacet", čo znamená kľud pre hráča, ktorý "hrá" ľubovoľne dlhé ticho. Pointou skladby je, že hudobníci nehrajú. Práve poslucháči majú najväčší podiel na tvorbe aktuálne vzniknutého zvukového prostredia. Je veľmi pravdepodobné, že aspoň na okamih zostanú zneistení otázkou: Čo majú počúvať? a tak začnú vnímať vzniknuté zvukové objekty (šumy) ako hudobné, a môžu im v priebehu počúvania priznávať určité hudobné kvality. Tento akt môžeme nazvať aj auditívnou komunikáciou. Teda na danom mieste vzniká komunikácia medzi poslucháčmi a auditívnym prostredím. Poslucháč má možnosť okrem okolitých zvukov, vnímať hlas svojich myšlienok, nahliadnuť do svojho vnútra, môže sa stretnúť sám so sebou v danom momente a vnímať nekonečnú plynulosť času, ktorú si inak zaneprázdnený rôznymi aktivitami pravdepodobne nevšimne. Táto skladba teda potvrdzuje existenciu zvukov a myšlienok v akomkoľvek nám prístupnom priestore a čase.

PREČO 4´33´´ ?

Cage sám prehlásil, že dĺžku zvolil náhodne, ale v niektorých zdrojoch sa uvádza, že bola zvolená úmyselne. 4 minúty 33 sekúnd = 273 sekúnd, čo odkazuje na teplotu absolútnej nuly (-273 °C),čo je teplota, pri ktorej by nastalo absolútne ticho, pretože častice by sa nehýbali. Je však nemožné ju dosiahnuť. Zaujímavé je, že číslo 43 sa objavuje pri vedeckých bádaniach o vzniku sveta. Podľa vedcov Big Bang siaha asi do bodu t= 10-43s.

Cage mal aj mnoho iných zaujímavých skladieb ako napríklad Imaginary Landscape No. 4 pre 12 náhodne naladených rádioprijímačov a 24 účinkujúcich, Sonatas and Interludes pre preparovaný klavír. Veľmi zaujímavým projektom bola aj skladba Reunion pre 2 hráčov šachu, pričom každé šachové políčko bolo napojené na elektrický obvod a vyludzovalo rôzne zvuky. Reunion malo premiéru 5. marca 1968 v Toronte, kde si Cage zahral prvú partiu z Marcelom Duchampom (šachovým majstrom a Cageovým učiteľom šachu) a druhú partiu si zahral s Duchampovou ženou.

Cage bol naozaj výnimočný tým, že vedel nachádzať krásu a inšpiráciu tam, kde by to nikto neočakával. Dokázal spájať zdanlivo nespojiteľné a výsledok bol vždy impozantný. Je známe, že vedel miešať kokteily z rôznych kontrastných chutí, ktorých výsledok prekvapivo nemal nepríjemnú vôňu ani chuť.

Bol inšpirovaný Zenovým budhizmom. Častokrát vsádzal na náhodu. Nechcel nič povedať a predsa to hovoril. Dokonca i jeho učiteľ, legendárny Arnold Schoenberg ho nazval "an inventor of genius". Okrem toho, že bol Cage skladateľ a novátor v oblasti estetiky, bol aj maliarom a znalcom húb, čím mi pripomína nášho slovenského Cagea – Milana Adamčiaka, jedného z najdôležitejších tvorcov nekonvenčného experimentálneho audiovizuálneho umenia na Slovensku, ktorý nás pred rokom opustil. A podobne ako Cage zanechal po sebe impozantné dielo, ktoré nepadne do zabudnutia.

zdroje:

https://hc.sk/hudobny-zivot/clanok/historia/1037-john-cage/

https://www.britannica.com/biography/John-Cage

https://www.theartstory.org/artist-cage-john.htm

https://www.bbc.co.uk/music/artists/76325a9d-6c25-4649-96b1-84e9b99d6b4b

BELIČOVÁ, Renáta: Recepčná hudobná estetika. K pojmosloviu. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa,2006.